Vážení poľovníci a ostatní milovníci prírody. Vitajte pri našom prvom článku v kategórii Zver, v ktorej vám budeme prinášať informácie o jednotlivých druhoch zveri, s ktorými sa môžete stretnúť pri trávení voľného času v krásnej slovenskej prírode. Veríme, že naše články budú zaujímavým zdrojom informácii či už pre „začiatočníkov“, ktorí ešte len rozmýšľajú nad vstupom do Hubertovho cechu, ako aj pre skúsených poľovníkov a všetkých ostatných. Témou prvého článku nemohol byť nik iný ako kráľ našich hôr, jeleň lesný.

Prečítajte si aj ďalšie články z tohto seriálu:

  1. Jeleň lesný – základná charakteristika (časť 1.)
  2. Jeleň lesný – spôsob života a rozmnožovanie (časť 2.)

Jeleň lesný

Jeleň lesný (lat. Cervus elaphus) patrí medzi naše pôvodné živočíšne druhy. V Európe sa vyskytuje viacero poddruhov jeleňa lesného, pričom na našom území sa vyskytuje jeleň lesný stredoeurópsky a jeleň lesný karpatský. Je zaradený medzi srstnatú raticovú zver do podčeľade jeleňovitých. Ide o najväčší voľne žijúci druh raticovej zveri na Slovensku. Samce dosahujú pri dĺžke tela 180-245 cm v priemere 70 až 250 kg, v závislosti od veku a úživnosti prostredia, v ktorom žijú. Samice sú prirodzene o niečo menšie, ich dĺžka tela je v priemere 160-200cm a ich hmotnosť väčšinou sa pohybuje v rozmedzí 75 až 150 kg. V dospelom chrupe má jeleň 34 zubov.

Sfarbenie jelenej zveri

Jeleň má výborné prírodné sfarbenie. Letná srsť je spravidla červenohnedá so žltkastým zrkadlom. V zime jelenia zver presrsťuje na hustejšiu hnedo-sivú srsť, ktorá je dutá. Zimné zrkadlo je slabo sivé až biele. Jelienčatá sú až do zimného presrstenia charakteristické svetlými škvrnami.

jelenica a jelienca
Jelenica a jelienča v letnej srsti. Na jelienčati sú jasne badateľné svetlé škvrny. (Foto: stock.adobe.com)

Jelenie parožie – kráľovská koruna

Ako sme už uviedli, jeleň lesný je nielen poľovníkmi, ale v podstate celou spoločnosťou vnímaný ako kráľ našich hôr. Okrem jeho veľkosti za to môže predovšetkým mohutné parožie, ktorým sa pýšia samci. Základný rozdiel medzi parohmi a rohmi je ten, že parohatá zver, narozdiel od tej rohatej, každoročne svoju ozdobu zhadzuje a následne nasádza parožie nové. Parožie môžeme označiť ako výbežky čelových kostí, ktoré sú tvorené kostnou hmotou. Jeleň zhadzuje vo februári až máji, pričom ako prvé zhadzujú staršie jedince. Týmto parohom hovoríme zhody. Následne začne z pučníc vyrastať nové parožie, ktoré je až do vytĺknutia pokryté kožou, ktoré nazývame lyko. Jeleň vytĺka parožie v júny až auguste, mladšie ihličiaky až v septembri. 

Jelení paroh sa skladá z kmeňa, z ktorého vystupujú vetvy. Výbežok čelovej kosti, z ktorej parožie rastie nazývame pučnica (nie je súčasťou parožia). Tá sa s parohom spája ružicou (zhrubnutá časť – je súčasťou parožia). Prvá vetva nad ružicou sa nazýva očnica (niekedy sa nesprávne, skôr slangovo uvádza aj pomenovanie očník). Vetva nad očnicou sa nazýva nadočnica. Vetva nad nadočnicou je stredná vetva, a parožie spravidla ukončuje ihlica, vidla (2 vetvy) alebo koruna (3 a viac vetiev). Medzi strednou vetvou a korunou sa niektorým jedincom vyvinie tzv. vlčia vetva. Na paroží taktiež nachádzame perlenie a ryhy, ktoré sú pozostatkom ciev, ktoré vyživovali parožie v čase jeho rastu.

Podľa počtu vetiev nazývame jelene napr. šestorák, osmorák, desatorák, dvanástorák… Ak má jeleň na oboch kmeňoch rovnaký počet vetiev, hovoríme o napr. párnom dvanástorákovi. Ak je počet vetiev na kmeňoch odlišný, hovoríme o napr. nepárnom desatorákovi (príklad – na jednom kmeni má 6 vetiev, na druhom len 5).

Pomenovanie jednotlivých častí jelenieho parožia. Na fotografii chýba vlčia vetva, ktorá sa sa u niektorých jedincov vyvinie medzi strednou vetvou a korunou. (Foto: stock.adobe.com)

Najmä v nepoľovníckej verejnosti panuje názor, že čím je jeleň starší, tým má väčšie parožie. Nie je to však pravda. Posudzovať vek jeleňa iba podľa mohutnosti, resp. rozvetvenia parožia je veľmi nepresné.

O spôsobe života jeleňov a ich rozmnožovaní si niečo povieme v ďalšom článku.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Vložte komentár
Napíšte Vaše meno