Bažant poľovný je naša najvýznamnejšia pernatá zver. Pôvodne pochádza z Predkaukazska, delty Volgy, oblasti Kaukazu a z južnejších častí Ázie až po Tichý oceán. Bol umelo rozšírený do celej Európy, Severnej a Južnej Ameriky. Na Slovensko sa dostal niekedy v stredoveku, ale presný dátum nie je známy. Vznikol zámerným ale tiež spontánnym krížením rôznych foriem, ktoré boli k nám dovezené. Málokedy sa stretávame s čistými líniami.

Bažant poľovný

Bažant poľovný (lat. Phasianus colchicus) patrí k čeľadi bažantovité. V súčasnosti na Slovensku žije populácia bažanta najmä v bažantniciach, ale inak osídľuje aj poľné lesíky, lúky, polia a tiež kroviny. Kohút dosahuje hmotnosť od 1100-1700 g a sliepka 600-1200 g. Kohút sa od sliepky odlišuje nie len hmotnosťou, ale aj výraznejším sfarbením peria a tiež má dlhší chvost. Sfarbenie líc kohúta na červeno je výrazné hlavne v čase tokania. Kohút bažanta poľovného má na nohách dobre vyvinuté ostrohy, ktoré sa zväčšujú jeho vekom, to znamená, že u staršieho kohúta sú podstatne väčšie ako u mladého.

bažant poľovný kohút a sliepka
U bažanta pozorujeme výrazný pohlavný dimorfizmus. Kohút je od sliepky väčší a nápadne pestrejšie sfarbený. (Foto zdroj: www.stock.adobe.com)

Potrava a spôsob života

Bažant poľovný sa živí rastlinnou aj živočíšnou potravou. Medzi rastlinnú potravu patria semená poľnohospodárskych plodín, buriny, bukvice a žalude, rôzne lesné plody a tiež byliny. Živočíšna potrava, ktorá pozostáva z chrobákov, červíkov, slimákov alebo myší, je základnou potravou pre vyliahnuté mláďatá a tiež je dôležitá pre sliepky v čase znášky. Počas prijímania potravy prehĺta aj malé kamienky, ktoré mu ju v svalnatom žalúdku pomáhajú drviť.

Bažanty sú pozemné vtáky, ktoré sa pohybujú hlavne behom, ktorý je obdivuhodne rýchly a v prípade ohrozenia sa krčia v zákryte. V noci vylietavajú na stromy alebo kríky, čo sa nazýva hradovanie. Vzlietajú nehlučne a strmo.

Tokanie a rozmnožovanie

Bažanty žijú polygamne. Kohúty začínajú tokať na konci marca až začiatkom apríla. Svoje tokanisko si tokaním bránia proti iným sokom, pričom prudko trepocú krídlami, vyskakujú a pobehujú s našuchoreným perím. Sliepky prídu za kohútom na jeho tokanisko. Na znesenie vajíčok si sliepka vyhrabáva plytkú jamku, ktorú len slabo vystieľa kúskami rastlín a perím. Znáša okolo 10-15 vajíčok, na ktorých sedí 24-25 dní. V prípade straty vajíčok alebo zničenia hniezda, je možná náhradná znáška.

Kuriatka len niekoľko hodín po vyliahnutí opúšťajú hniezdo. Poletovať začínajú už od 14 dňa od ich vyliahnutia. Sliepka svoje kuriatka chráni pred nepriateľmi, zahrieva a vodí za potravou. Po uplynutí 8 týždňov sú samostatné, vylietavajú na stromy, ale svoju rodinu opúšťajú až na jeseň.

Choroby a predátori

Počet bažantov neustále klesá. Okrem iných činiteľov, majú na tento nepriaznivý jav vplyv aj veľký počet predátorov a chorôb. Bažant, resp. jeho hniezda, sa stávajú obeťou najmä líšok, jazvecov, mačiek, diviakov, kún, lasíc a dravých a iných vtákov. Medzi choroby, ktoré ho postihujú patria vtáčia chrípka, vtáčia cholera, syngamóza a vnútorné i vonkajšie parazity.

bazant polovny
Foto zdroj: www.stock.adobe.com

Lov

Bažanta najčastejšie lovíme nadhánkou alebo pruhovkou len na spoločných poľovačkách, a to za pomoci organizovaných honcov na poli alebo v lese.  Pri takomto love musia byť na vyhľadávanie, dohľadávanie a prinášanie ulovenej zveri prítomné na prvých troch strelcov jeden a na ďalších aj začatých päť strelcov ďalší poľovne upotrebiteľný pes.  Strieľať na bažanty, ktoré bežia, letia nízko alebo sedia na stromoch sa považuje za hrubé porušenie poľovníckej etiky. To neplatí, pokiaľ ide o zranené jedince.

Bažant poľovný – kohút sa loví od 1. novembra do 15. januára, v bažantniciach od 2. októbra do konca februára. Lov sokoliarskymi dravcami je povolený od 1. septembra do 31. decembra. Sliepka sa loví len v poľovných revíroch, kde sa vypúšťajú umelo odchované bažantie kurčatá alebo dospelé jedince – sliepky.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Vložte komentár
Napíšte Vaše meno