Vlk dravý žije v horách východnej Európy, v Škandinávií, v Pyrenejách a Apeninách. V našich oblastiach sa vyskytuje od roku 1930 a ich počet rastie. Na Slovensku je chránený od jari do jesene. Počet sa odhaduje na 600 jedincov.

Vlk dravý

Vlka dravého (lat. Canis lupus) radíme k predkom našich psov. Dĺžka tela dosahuje až 150 cm, hmotnosť okolo 70 kg, výška v kohútiku až 85 cm a chvost má dlhý do 60 cm. Vlčice bývajú menšie. Hlava vlka je mohutnejšia, so šikmo položenými očami a kratšími trojuholníkovými ušnicami. Chvost nosí zvisle. Stopa vlka je úzka, štíhla, vpredu kužeľovite zahrotená. Majú výborný čuch a sluch a dorozumievajú sa vytím.

Sfarbenie vlka

Sfarbenie srsti je sivohnedé so žltým až hrdzavým nádychom na bokoch tela. Zježená a dlhšia srsť je tmavšia, pôsobí mohutnejšie, tak ako hriva na krku. Spodná časť tela a hrdla rovnako aj vnútorné strany nôh sú žltkasté.

Sofistikovaný lovec

Za potravou prejde až 70 km na silných a svalnatých nohách. Za svojou korisťou cvála. Jeho morfologické adaptácie ho predurčujú k lovu väčšej zveri. Pri love vedie svorku starý vlk. Mladé vlky duria zver a staršie nadbiehajú na zver, aby ju zboku napadli. Zvyčajne sa koristi zahryznú do krku, zadných nôh, do brucha a usmrtia ju. Maximálnu úspešnosť majú v zimnom období – kým sa korisť zabára do zamrznutého snehu, vlci sa po ňom pohybujú obratne. Loví selektívne starú, chorú a slabú zver. Potravou sa okrem raticovej zveri stávajú líšky, psy, zajace, drobné hlodavce, vtáky, žaby, plazy a väčšie chrobáky. Niekedy útočia aj na domáce zvieratá ako ovce, kozy, kravy, hydinu a pod. Nepohrdnú lesným ovocím a v núdzi ani zemiakmi alebo kukuricou. Jedinec skonzumuje ročne až 800 kg mäsa.

vlk dravý
Vlk loví vo svorke. Útočí hlavne na krk, zadné nohy a brucho. (Foto: www.freeimages.com)

Život vlka

Vlk dravý žije spoločensky v prísnej hierarchii. Jedinci poznajú svoje postavenie vo svorke. V rodinnej svorke vládne rodičovský pár, ak jeden z nich uhynie svorka sa rozpadá. Teritórium jednej tvorí okruh cca 40 km. Značkujú si ho trusom a močom, ktorý zanechávajú na kmeňoch stromov alebo vyvýšeninách v teréne. Pri strete dvoch svoriek zvyčajne končia slabší jedinci smrťou. Svorky potulujúcich sa vlkov tvoria mladé, nespárené vlky, ktoré opustili rodinné svorky, ako aj osamelé staré vlky. Teritórium mávajú až 200km a pohybujú sa medzi rodinnými teritóriami. Túlavé svorky sa medzi sebou zväčša tolerujú.

Rozmnožovanie

Rodičovský pár sa na posledné dva zimné mesiace oddeľuje od svorky a nastáva honcovanie. Pohlavne dospelé jedince tiež skúšajú utvoriť pár, no pokiaľ sú neúspešní, pridávajú sa k potulnej svorke. Po skončení párenia sa opäť pridávajú k rodičom.
Vlčica po 9 týždňoch vrhá 3 až 10 vĺčat do predom pripraveného brlohu. Hmotnosť majú 300 – 500 g. Sú tmavohrdzavej farby. Mama sa od mladých nevzdiali 6 týždňov, pokiaľ ich dojčí. O potravu sa stará vlk. Na jeseň už lovia mladé spolu s rodičmi a staršími súrodencami. Mláďatá zostávajú vo svorke do dospelosti, približne 2 roky. Dožívajú sa v prírode asi 14 -16 rokov.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Vložte komentár
Napíšte Vaše meno