Skoro tridsať ochranárskych organizácií požaduje zastavenie lovu vlka dravého a určenie nulovej kvóty jeho lovu v poľovníckej sezóne 2019/2020. Práve toto obmedzenie by mohlo podľa nich pomôcť v dôležitom boji s africkým morom ošípaným, ktorý sa vyskytuje už aj na Slovensku.

Odôvodnenie ochranárov

Ochranári vysvetľovali ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej a ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi, že potrava vlka dravého je tvorená prevažne chorou a oslabenou zverou, ale tiež vyhľadávajú uhynutú zver.

Týmto spôsobom účinne zabraňujú šíreniu nákazy, no pre nich samotných nie je nebezpečná a nie sú ani jej prenášačmi.

vlk dravy
Vlk dravý (Foto zdroj: www.stock.adobe.com)

Vlk rovnako zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní škody, ktorá je spôsobená kopytníkmi v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Zabraňuje kopytníkom, aby sa združovali v čriedach.

„Vlk je na medzinárodnej úrovni chráneným živočíchom, no napriek tomu je ho možné na Slovensku loviť,“ uvádzajú ochranári.

Európska Smernica o biotopoch určuje, že štáty musia na jeho ochranu vlka vyhlásiť osobitné chránené územia.

Podľa ochranárov sú na Slovensku chránené územia malé a hlavne izolované. V zimnom období, keď napadne sneh, vlk musí zísť za korisťou mimo týchto území, kde je chránený, a práve vtedy je ulovený.

Ochranári tiež tvrdia, že od roku 2000 bolo poľovníkmi na Slovensku v rámci legálnych možností ulovených viac ako 1 760 vlkov.

Populácia vlka

Populácia vlka je podľa ochranárov ohrozená jeho lovom, ktorý zároveň môže ovplyvniť aj zloženie a tiež správania vlčích svoriek. Tým, že je vo svorke usmrtený kľúčový jedinec, tak ostatní vlci sa môžu uchýliť k útokom na hospodárske zvieratá.

„Tieto škody sú však minimálne v porovnaní so škodami, ktoré spôsobujú kopytníky v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve a tiež so škodami, ktoré môže spôsobiť usmrcovanie zvierat z dôvodu afrického či klasického moru ošípaných,“ konštatovali ochranári.

Vlk dravý (Fotozdroj: www.stockadobe.com)

Na Slovenku je možné loviť vlka dravého v období od 1. novembra až do 15. januára, a to na základe ministerstvom pôdohospodárstva určenej kvóty.

Vzhľadom na to, ochranári požadujú pre sezónu 2019/2020 nulovú kvótu a tiež, aby bol vlk dravý v ďalších rokoch zaradený medzi celoročne chránené živočíchy.

Ministerstvo pôdohospodárska nesúhlasí

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR naopak tvrdí, že informácie, ktoré podávajú ochranári sú zavádzajúce. Pri kontakte s diviačou zverou, ktorá je infikovaná, sa podľa ministerstva vlk môže stať aktívnym šíriteľom vírusu AMO, ktorý je vysoko infekčným vírusovým ochorením.

Ministerstvo pôdohospodárstva v reakcii na výzvu ochranárov vysvetľuje, že ročne je na Slovensku ulovených 60 až 70-tisíc kusov diviačej zveri. Pričom tento počet sa tohto roku zvýšil o 6 600 jedincov, vzhľadom na prijaté opatrenia v súvislosti s AMO.

Podľa odhadov expertov žije na Slovensku asi len 400 vlkov. Populácia vlka v takomto počte si vyžaduje spotrebu 8 000 jelenej, 1 000 srnčej a 8 000 diviačej zveri.

„Tieto čísla jasne ukazujú, že vlk dravý nedokáže ovplyvniť stavy diviačej populácie a ešte k tomu v čase klimatickej zmeny, keď začali diviaky vrhať mladé dokonca dvakrát ročne,“ zdôraznilo ministerstvo.

Okrem iného ministerstvo pôdohospodárska pripomenulo, že región, v ktorom je potvrdený africký mor ošípaných, nie je príliš vhodný pre život vlka a žije tam asi iba desať jedincov.

Rezort životného prostredia podporuje nulové kvóty

Na druhej strane ministerstvo životného prostredia podporuje, aby sa určila nulová kvóta pre lov vlka dravého v nadchádzajúcej poľovnej sezóne.

Aj envirorezort je toho názoru, že populácia vlka by mohla pomôcť znižovať riziko šírenia vírusu AMO.

„MŽP sa touto problematikou už zaoberalo koncom minulého roka v rámci pracovnej skupiny, ktorá rozhoduje o kvótach na lov vlkov pre ďalší rok. MŽP a Štátna ochrana prírody, ako jediné dva subjekty zastúpené v pracovnej skupine, presadzovali nulovú kvótu, práve aj z dôvodu možnosti šírenia AMO na Slovensku,“ uviedol hovorca ministerstva, Ferenčák.

Pracovná skupina je zložená z viacerých subjektov, vrátane neziskových organizácií, poľovníkov, predstaviteľov okresných úradov či poľnohospodárov.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Vložte komentár
Napíšte Vaše meno